Projekt bezpečnosti, neutrality a rozvoja Slovenska

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K PROJEKTU

Úvod

Rast nestability, finančná kríza a zhoršujúce sa medzištátne vzťahy spôsobujú napätie, ktoré sa prenáša do krajín EÚ. Existujú obavy, že v prípade pokračovania trendu vyhrocovania situácie hrozí globálny vojnový konflikt, do ktorého by bolo zatiahnuté aj Slovensko. Výsledkom by boli nepredstaviteľné škody.

Ani moderný systém kolektívnej bezpečnosti nedokázal zabrániť vojnám. Od skončenia druhej svetovej vojny sme v jednotlivých rokoch mohli pozorovať až 2 134 ozbrojených konfliktov a ich trend vôbec nebol klesajúci. Ako dokumentujú priložené grafy, veľké konflikty sa v poslednom období nevyhli ani Európe.

Vojny však nie sú jedinou bezpečnostnou hrozbou. Nové riziká vznikajú zo strany medzinárodného terorizmu, nekontrolovaného prílivu cudzincov a nedávne útoky na policajtov svedčia aj o tom, že môžu vznikať aj zo strany domáceho obyvateľstva.

Projekt na zlepšenie bezpečnosti v SR

V roku 2014 sme začali pracovať na novom systéme bezpečnosti Slovenska založenom na kombinácii mierotvornej zahraničnej politiky a systému obrany, ktorý by bol efektívnejší a zároveň účinnejší ako ten súčasný. Riešenie spočíva na na dvoch pilieroch: presadzovanie politiky neutrality smerom navonok a zavedenie vhodného systému domobrany smerom dovnútra. Čím viac sme sa novým systémom zaoberali, tým viac nás prekvapovala jeho efektivita, úžitok ako aj skutočnosť, že môže fungovať v každom štáte bez ohľadu na jeho veľkosť. Medzi hlavnými výhodami, ktoré sa nám doteraz ukázali, spomeňme:

• minimalizácia rizika zatiahnutia do vojenského konfliktu bez našej vôle;
• potenciál výrazného vplyvu na mier v zahraničí;
• výrazné zlepšenie vnútornej obranyschopnosti a civilnej bezpečnosti;
• možnosť využitia aj v prípade prírodných katastrof, krízových situácií a pod.;
• možnosť úspor nákladov na zbrojenie;
• silné impulzy pre rast zamestnanosti a hospodárstva SR;
• pozitívny vplyv na regionálny rozvoj;
• zvýšenie kreditu SR v zahraničí;
• posilnenie spolupráce s neutrálnymi krajinami, ako napríklad s Rakúskom a Švajčiarskom;
• potenciál podpory zo strany domáceho obyvateľstva.

Nakoľko sa jednotlivé výhody budú prejavovať, závisí na detailoch, na ktoré je potrebné dbať pri jeho postupnom zavádzaní do praxe. Projekt sa preto zaoberá podrobným návrhom jednotlivých krokov až do najmenších podrobností. Stránky, ktoré práve čítate, načrtávajú nový systém v hrubých rysoch.

Politika neutrality

Vláda Slovenskej republiky nemá možnosti efektívne zasiahnuť do globálnej politiky svetových mocností, a to i napriek tomu, že nie je naklonená v prospech nezmyselného vyhrocovania situácie. Má však plne v rukách, ako sa sama zachová. Môže sa stať vzorom pre ďalšie krajiny, a tým aj silným impulzom k zmene medzinárodnej politiky. Vyhlásenie neutrality prináša schopnosť zmierniť napätie medzi krajinami. Slovensko je svojou polohou, historickými a kultúrnymi väzbami predurčené pre úlohu mosta spolupráce a porozumenia medzi Východom a Západom.

Členstvom v NATO ponúkame vojenskú silu na ochranu svetového mieru. Ako malá krajina sme v tom limitovaní. Ak by sme vstúpili do neutrality, mohli by sme ponúknuť oveľa viac: aktívne a nezaujaté pôsobenie v boji proti propagande. Získali by sme si tým aj rešpekt a v prípade ohrozenia suverenity aj pravdepodobnosť, že medzinárodné spoločenstvo by sa postavilo na našu obranu. Trúfame si povedať - a história to dosvedčuje - že v prípade skutočného ohrozenia by nám to zabezpečilo väčšiu ochranu, ako vojenský pakt.

Trvalá neutralita neznamená pasivitu a izoláciu. Naopak, znamená aktívne pôsobenie a mediáciu pre hľadanie východísk, urovnanie sporov, pôsobenie v mierových misiách. Výhodou je susedstvo s ďalšou neutrálnou krajinou. Spolu so Švajčiarskom by sa mohlo vytvoriť homogénne územie troch neutrálnych krajín (pozri mapu vpravo).

Z analýz vyplýva, že právny systém EÚ umožňuje neutralitu pre svojich členov.

Vytvorenie vhodného systému domobrany

Spornosť vojenských zoskupení v prípade reálnej hrozby

Neutralita Slovenska je podmienená vystúpením z existujúcich vojenských paktov. Malé krajiny do podobných zoskupení vstupujú v snahe získať záruky pre svoju vlastnú bezpečnosť. Ak sa však pozrieme do histórie, zistíme, že vojenské pakty majú svoj význam len v čase mieru, ich účinok je najmä psychologický. Existuje mnoho príkladov ich nerešpektovania v čase reálnych hrozieb a kríz, spomeňme len niektoré, ktoré sa týkajú nášho územia:

• zlyhanie spoločnosti Národov z roku 1918 (ustanovenia Paktu SN veľmoci využívali len na presadzovanie vlastných mocenských záujmov, nikdy ich nepoužili na obranu malých štátov, keď došlo k agresii voči nim);
  
• spojenecká zmluva medzi ČSR a Francúzskaom z roku 1921 - Francúzsko ju porušilo podpísaním Mníchovskej Dohody. Podobnú zmluvu malo Francúzsko aj s Poľskom, avšak nechránilo ju po tom, čo ju napadlo Nemecko a ZSSR;
  
• spojenecké dohody medzi ČSR a Juhosláviou z roku 1920 a medzi ČSR a Rumunskom z roku 1921 boli taktiež vypovedané ihneď po Mníchovskej dohode;
  
• Varšavská zmluva z roku 1955 a jej porušenie vlastnými spojencami v roku 1968.

Domobrana ako funkčná alternatíva obrany malých krajín

Obranyschopnosť krajiny je možné výrazne posilniť zavedením miestnej domobrany. Skúsenosti z posledných vojnových konfliktov nám ukazujú, aké ťažké je podmaniť si miestne obyvateľstvo. Na rozdiel od armád na cudzom teritóriu bojujú s oveľa väčším odhodlaním, pretože chránia vlastné bydliská, vlastné rodiny a vlastný majetok. Ak navyše ide o obyvateľstvo vycvičené a vyzbrojené, ich obranyschopnosť mnohonásobne stúpa. Pri každom pokuse o ovládnutie miestneho obyvateľstva malého štátu vo funkčnej domobrane musí cudzia mocnosť rátať s vysokými stratami a finančnými nákladmi, ktoré sú oveľa vyššie ako očakávané zisky. Ak by sa jej okupácia aj podarila, musí rátať s ďalšími nákladmi na udržanie a partizánskou vojnou zo strany obyvateľstva, ktorú ešte žiadna mocnosť nedokázala úplne potlačiť. Ozbrojeným vstupom do neutrálnej krajiny, ktorá sa otvorene hlási k čestnej mierovej spolupráci, by tým navyše utrpela na medzinárodnej úrovni, vystavujúc sa riziku, že hu budú chrániť tie mocnosti, čo jej neutralitu pred tým garantovali. 

Pokúsime sa zhrnúť najdôležitejšie výhody systému domobrany.

• Vplyvom technologického pokroku sa súčasný charakter vojen vyznačuje používaním moderných zbraní s vysokou účinnosťou a presnosťou. Ľahkým terčom sa stali tanky, obrnené vozidlá, vrtuľníky, kasárne a ďalšia infraštruktúra – teda klasické prvky konvenčnej armády, ktorá sa tým stáva zraniteľnou. Voči domobrane, kde potenciálnym „nepriateľom“ je každý občan, v každom byte a na každom kroku, sú však superpresné zbrane v praxi nepoužiteľné.
  

• Ďalšou dôležitou zbraňou súčasných vojen sa stala medializácia. Jednoduchosť zhotovovania mediálnych záznamov spôsobila, že negatívne prejavy konfliktov sú dnes viditeľné po celom svete. Je jedno, či je prípadný agresor považovaný za diktátora, alebo či bol zvolený v demokratických voľnách, vždy je závislý na dostatočnej domácej podpore. Ak už chce viesť vojnu, musí dbať dôraz na to, aby bola považovaná za tzv. "humanitnú". Najradšej by sa preto vyhol útokom na civilné obyvateľstvo, čo princíp domobrany znemožňuje.
Historický príklad prevahy domobrany
Miestni obrancovia za jedinú noc úplne zničili dva útočné motostrelecké batalióny 131 „Majkopskej brigády“ ihneď po tom, ako na Silvestra 1994/1995 vošli do mesta Groznyj s cieľom obsadiť železničnú stanicu v centre. Do mesta mali vojsť s určitým časovým rozostupom. Nasledujúce ráno bol druhý batalión, ktorý do stanice ani nedošiel, zničený úplne, a zvyšky personálu prvého batalióna sa ocitli zamknuté v budove stanice. Celá technika zhorela, dochádzalo strelivo.
Pokúsme sa teraz priblížiť, čo sa odohralo bezprostredne po vstúpení vojsk do mesta:
„Dudajevci ani nečakali, že bude uskutočnený takýto samovražedný krok“ (...) „Vpustili ich, porátali a začali likvidovať“ (...) „Boli dobre vyzbrojení. Mali toľko granátometov, že s nimi neničili len techniku, ale aj jednotlivých ľudí. Bojovali podľa presne určeného plánu, v 10-20 členných skupinách pozostávajúcich z niekoľkých granátometčíkov a samopaľníkov ktorí ich kryli. Alebo zo snajperov, ktorí ich tiež kryli. Nepodnikali žiadne veľké útoky. Využívajúc znalosť mesta sa objavovali na potrebnom mieste, spoza rohu ostreľovali bojovú skupinu a potom sa stiahli. Každá skupina kontrolovala svoj rajón, každý snajper svoju križovatku“. „Z Majkopskej brigády vošlo do Grozného okolo 700 vojakov a 100 motorizovaných strojov. Po 60 hodinách vyšlo z Grozného okolo 200 ľudí a 7 strojov. Podobne sa viedlo aj ostatným jednotkám, ktoré vošli do Grozného 31. Januára 1995. Niekto stratili 2/3, niekto polovicu vojakov. Všetci však prišli o takmer celú techniku. Miestni obrancovia vtedy vedeli, že žiadny ich bojový stroj v tom čase v meste neoperuje, a tak mohli ničiť všetky, čo videli.

Zdroj: televízny dokument 60 часов Майкопской бригады. Производство телекомпании СЕТИ НН, 1995
• Členovia domobrany sa navzájom dobre poznajú, velitelia sú ich „susedia“. V prípade bezprostredného ohrozenia vie každý, za kým má ísť a čo robiť. V tom všetkom spočíva potenciál vysokej akčnosti a organizovanosti . 
• Štruktúry domobrany je možné využiť aj v mierových podmienkách, pri odstraňovaní následkov prírodných katastrof. 
• Popri domobrane môže existovať aj klasická armáda, ktorá však môže byť oveľa menšou. Môže sa napríklad špecializovať na obnovenie infraštruktúry v čase núdze, zásobovanie v krízových podmienkach, ochranu hraníc, protichemickú ochranu a ochranu proti mínam, poskytovanie špecialistov na mierové misie. Niektoré jej doterajšie úlohy môžu byť presunuté na domobranu. Nároky na výzbroj domobrany sú však oveľa nižšie ako nároky na vyzbrojenie útočnej armády. Voči nákladným obrneným vozom je možné postaviť pomerne nenáročné ručné zbrane. Z toho dôvodu môže zavedenie domobrany viesť k celkovým úsporám.
  
• V čase mieru nemusia do domobrany vstupovať všetci muži (čo by ani nebolo želateľné). V projekte je kladený veľký dôraz na systém výberu tak, aby bola vylúčená možnosť zneužitia. Členstvo v domobrane je vecou cti, s poslaním pomáhať a chrániť. Súčasťou tohoto projektu sa spracovávajú podrobné návrhy systému a konkrétnych krokov jej zavedenia na Slovensku, s využitím skúseností štátov kde úspešne funguje  (ako napríklad Švajčiarsko) a historických skúseností tam, kde v minulosti fungovala. Skúsenosti s prvkami domobrany má aj samotné Slovensko.
  
• Systém domobrany môže mnohým mužom priniesť zmysluplnú činnosť vo voľnom čase miesto doterajšieho trávenia "v krčmách". Pokiaľ sa riadne nastavia podmienky výberu a jeho foriem, dáva predpoklady aj pre zníženie miestnej kriminality.

Na záver uvádzame konkrétny príklad ilustrujúci prevahu, akú môže mať dobre zorganizovaná domobrana v mestách. Ide o skúsenosť Ruska zo začiatku Čečenskej vojny, ktorého jednotky utrpeli po neúspešnom silvestrovskom pokusu o kontrolu mesta zdrvujúcu porážku.