Projekt bezpečnosti, neutrality a rozvoja Slovenska

nástup politiky 21.storočia

HLAVNÉ BODY

Zdôvodnenie projektu

  1. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia vo svete sa nesmie podceňovať. Je nemenej vážna ako krátko pred začatím druhej svetovej vojny.
  2. Za najväčšie vonkajšie hrozby považujeme medzinárodný terorizmus, destabilizáciu krajín a škody páchané propagandou. V súvislosti s vyhlásenou "vojnou" náboženských fanatikov proti európskym krajinám sa nesmie podceňovať ani nekontrolovateľný pohyb osôb spojený s migračnou krízou.
  3. Riešenie situácie najviac komplikuje všeobecný dlhodobý úpadok morálnych hodnôt a jeho mnohé prejavy, ako napríklad nevraživosť, extrémizmus, korupcia, nedôvera, neschopnosť empatie, bezohľadný individualizmus a uprednostňovanie ekonomických záujmov na jednej strane, ako aj ľahostajnosť, naivita a neoprávnená zmäkčilosť na strane druhej. Pokiaľ nedôjde k zlepšeniu, prvé vážnejšie problémy spomínané prejavy ešte viac vystupňujú, rozbijú potrebnú súdržnosť, môžu viesť až k nekontrolovateľným vlnám násilia v krajinách EÚ a rozpútaniu občianskej vojny.
  4. Aj preto zlyháva spoločné úsilie EÚ. Vývoj súčasných udalostí zreteľne ukazuje, že v krízových situáciách každá krajina preferuje vlastné záujmy a záväzky vyplývajúce z kolektívnych dohôd sú až na druhom mieste.
  5. Nechceme znevažovať princíp kolektívnej bezpečnosti. Chápeme motívy politikov presadzujúcich vstup Slovenska do NATO ako snahu o ochranu hodnôt, ktorým verili. Aj naša armáda tým mohla získať cenné skúsenosti. Nikto však nepredpokladal, aký oslabujúci vplyv bude mať pocit nadobudnutej bezpečnosti na úsilie budovania schopností vlastnej obrany.
  6. Vstupom do NATO vzrástla závislosť Slovenska na armáde USA. Pôvodný dôraz na obranu domáceho územia vystriedal dôraz na interoperabilitu, špecializáciu a schopnosť ofenzívy v zahraničí. Či si to uvedomujeme alebo nie, stávame sa ľahko vydierateľným nástrojom cudzích mocenských záujmov. Každá krajina by mala budovať vlastné kapacity na odvrátenie hrozieb na svojom území. Až potom môže prispieť k bezpečnosti EÚ ako celku.
  7. Slovenská republika nie je pripravená na to, aby mohla čeliť hrozbám väčšieho rozsahu na vlastnom území. Za posledných 25 rokov dochádzalo k postupnému oslabovaniu alebo rušeniu bezpečnostných štruktúr (počet vojakov, výzbroj, výcvik obyvateľstva).
  8. Rozvoj technológií, dostupnosti a zmenšovanie rozmerov samonavádzacích zbraní spôsobuje čoraz väčšie nároky na ochranu techniky a vojakov armád na cudzom území. Preto aj najväčšie vojenské mocnosti odmietajú vstup pozemných vojsk do krajín, voči ktorým bojujú. Málokto si uvedomuje, že technlogický vývoj čoraz viac zvýhodňuje teritoriálnu obranu pred armádou expedičného typu , pretože jej existenčné prvky (kasárne, transportéry, a pod.) sú čoraz ľahším terčom v porovnaní s obyvateľstvom brániacim vlastné domovy. Ak k tomu pripočítame stratu domácej a zahraničnej prestíže vlád, ktoré by si dovolili napadnúť malú krajinu v porovnaní s tým, čo by tým mohli získlať, je zrejmé, že pri správnom nastavení obrannej stratégie je aj malá krajina ako Slovensko schopná efektívne čeliť akýmkoľvek súčasným bezpečnostným hrozbám .
  9. Projekt bezpečnosti, neutrality a rozvoja Slovenska prináša konkrétne riešenie. Okrem zvýšenia efektivity a účinnosti vlastnej obranyschopnosti však významne vplýva aj na zlepšenie globálnej bezpečnosti. Využíva jedinečné danosti našej krajiny na zmierňovanie napätia medzi Východom a Západom. Má pozitívny vplyv na rešpektovanie tradičných morálnych hodnôt a na podporu domáceho hospodárstva.

I. pilier - Posilnenie schopnosti ochrany vlastného územia

  1. Predkladaný projekt vypĺňa vákuum, ktoré vzniklo po zrušení povinnej vojenskej služby. Ako doplnok k súčasným bezpečnostným zložkám navrhuje vytvorenie efektívnych bezpečnostných štruktúr špecializovaných na ochranu domáceho obyvateľstva a jeho majetku v prípade akýchkoľvek hrozieb zvnútra i zvonku.
  2. Tieto štruktúry budú tvorené náborom z civilného obyvateľstva, cieľavedomým výcvikom a poskytnutím potrebnej výbavy na podobnom princípe, ako dnes fungujú štruktúry dobrovoľných hasičských zborov.
  3. Ich hlavným cieľom bude chrániť vlastné územie (napríklad obec), v ktorom žijú. Budú preto nazývané „domobranou“. Prinesie to zo sebou niekoľko výhod:
    1. defenzívny charakter – záruka nezasahovania na území iného štátu, čo bolo jednou z dôležitých príčin odmietania vojenskej služby;
    2. okamžitá mobilizácia – aj pri výpadku telekomunikácií každý osobne pozná svojho veliteľa ako suseda, vie kam sa má hlásiť;
    3. cvičenia prebiehajú vo voľnom čase a v blízkosti bydliska, bez prerušenia rodinných väzieb, pracovnej kariéry, s pocitom zmysluplného využitia voľného času.
  4. Navrhovaná domobrana nemá nič spoločné s politicky zneužiteľnou „domobranou“, aká pôsobila na Slovensku pod označením „Hlinkove gardy“. Jej hlavným cieľom je poskytovanie organizovanej pomoci a ochrany v krízových situáciách. Podobné zložky úspešne fungujú v USA (Národná garda), vo Švajčiarsku (domobrana) či v Nórsku (domobrana).
  5. Prísna hierarchická štruktúra velenia umožní efektívnu komunikáciu a spoluprácu s ďalšími zložkami civilnej bezpečnosti (polícia, zdravotná pomoc, profesionálna armáda, horská služba, požiarne zbory).
  6. Domobrana bude budovaná postupne, ako pilotný projekt, s členstvom na dobrovoľnej báze.
  7. Dôležitým predpokladom členstva bude požiadavka na prísne rešpektovanie morálnych hodnôt. Vstup do štruktúr domobrany a postup v jej hierarchii je vecou cti. Podobne, ako to funguje pri prideľovaní zbrojných preukazov, je spojený s prísnymi psychologickými testami a požiadavkami na bezúhonnosť, ktorej porušenie znamená zníženie hodnosti až vylúčenie. Opätovný návrat alebo postup nebude ľahkým. Bude umožnený len tam, kde preukázateľne dôjde k zlepšeniu.
  8. Morálny kódex domobranca:
    1. Vždy pomáhať slabším v núdzi a chrániť ich
    2. Zdržiavať sa akýchkoľvek prejavov rasovej, národnostnej a inak motivovanej nenávisti
    3. Konať odvážne a s rozvahou
    4. Pestovať rytierskosť a galantnosť voči ženám
    5. Presadzovať ušľachtilosť a čestnosť vo všetkých životných situáciách
    6. Snažiť sa o aktívnu bdelosť – schopnosť neustáleho pozorovania okolia a byť nápomocný tam, kde je to potrebné
    7. Uprednostňovať zmierlivé riešenie sporov, nevyvolávať konflikty
    8. Usilovne pracovať na rozvíjaní svojich dobrých vlastností a potláčať akúkoľvek závislosť a prejavy nízkostí
    9. Byť prísnym voči sebe i druhým
    10. Nezneužívať svoju prevahu, používať len v prípade núdze
  9. Cvičenia budú pravidelné a krátkodobé, zamerané na zlepšenie fyzickej zdatnosti a pohyblivosti, poskytovanie prvej pomoci, riešenie stresových situácií, narábanie so zbraňami a pod.. Budú viesť k rozvíjaniu osobnostných morálnych kvalít.
  10. Systém domobrany bude budovaný postupne, spočiatku ako pilotný projekt. Spolu s ním by mali byť postupne budované aj prvky infraštruktúry civilnej ochrany (hromadné útočištia, potravinové zásoby, plynové masky a pod).

II. pilier - Neutralita

  1. Po vstupe NATO sme sa začali spoliehať na pomoc zvonku. Vytvorili sme malú profesionálnu armádu schopnú pomáhať v zahraničných misiách – na úkor schopnosti efektívnej obrany vlastného územia.
  2. Skutočnosť, že členstvo v NATO našu bezpečnosť nezvýšilo, ale naopak – znížilo, dokumentujú aj tieto fakty:
    1. vzhľadom na vojenskú zahraničnú politiku vedúcich členov NATO sme si získali mnoho nepriateľov;
    2. dlhodobo neplníme záväzky vyplývajúce z členstva (2% HDP na obranu, prechod na výzbroj NATO). Už len preto sa nemôžeme spoliehať, že v prípade krízy bude chcieť NATO plniť záväzky voči nám.
    3. Niekdajším členstvom vo Varšavskej zmluve sme sa dostali do nevýhodnej polohy „v prvej línii frontu“. Vstupom do NATO sme sa ocitli v rovnakej situácii, zmenili sme len strany. Nebolo by lepšie, aby „nepriateľské bloky“ delila zóna neutrálnych krajín, ako to bolo v prípade Fínska – už len pre zmiernenie napätia samotného?
  3. Národ Slovenský je mierumilovným národom a je mu cudzia agresívna vojenská politika, akú presadzuje NATO. Historické, kultúrne, jazykové a polohové predpoklady ho predurčujú na úlohu mosta spolupráce medzi Východom a Západom.
  4. K tomu je potrebné, aby vstúpilo do neutrality, podobne ako Rakúsko alebo Švajčiarsko. Jeho neutralita musí znamenať nezávislé a aktívne presadzovanie hodnôt prispievajúcich k zachovávaniu mierovej spolupráce ako hlavnému poslaniu. Ide o hodnoty ako:
    1. Princíp rešpektovania práva národov na sebaurčenie (bol zakotvený aj v obrannej doktríne SR platnej pred vstupom do NATO). Znamená zdržať sa vojenského nátlaku voči vládam iných krajín, ale aj odhodlanie brániť vlastné územie pred vonkajšou agresiou.
    2. Každú snahu o oslabovanie alebo zvrhnutie legitímnych vlád v zahraničí je nutné považovať za zločin na obyvateľstve tejto krajiny, pretože riziko destabilizácie má pre nich ďalekosiahle dôsledky. Pôvodcovia podobných zločinov by mali byť postavení pred súdny tribunál.
    3. Žiadny človek nemá právo brať život inému človeku. SR môže preto vyslať mierové jednotky na pomoc rešpektovania dohôd o prímerí, môže sa spolupodieľať na vytvorení bezpečnostných zón s cieľom ochrany miestneho obyvateľstva a ako preventívne opatrenia pred nežiaducou masovou migráciou, ktorá tiež porušuje právo národov na sebaurčenie.
    4. Keď sa už niekde konflikt rozhorí, na jeho uhasenie je potrebné takúto krajinu úplne izolovať s prísnym zákazom dodávok zbraní a komponentov na ich výrobu, vstupu vojakov a pohybu finančných prostriedkov. Výnimkou je poskytovanie humanitárnej pomoci a pohyb medzinárodných mierových síl s prvoradým cieľom ochrany civilného obyvateľstva.
  5. Ako neutrálna krajina účinne bojujúca proti propagande nezávislými hodnotovo orientovanými postojmi môže SR poskytnúť pre zachovanie mieru v regióne oveľa viac, ako keď poskytuje malú armádu do služieb NATO. Je to tiež cesta k získaniu medzinárodného rešpektu a uznana neutrality prinášajúca väčšie záruky ochrany ako súčasný vojenský pakt.
  6. História poukazuje na zlyhávanie vojenských paktov v prípade skutočnej vojny. NATO nie je funkčné ani v prípade napadnutia iným členom NATO (skúsenosť s vojnou Turecka a Grécka na Cypre) a nerieši celý rad ďalších hrozieb (prírodné katastrofy, teroristické útoky a pod.).

III. pilier - Posilnenie miestneho rozvoja

  1. Domobrana predpokladá osobnú výstroj (uniformy, nepriestrelné vesty a prilby), výzbroj (ručné zbrane a pod.), potravinové zásoby, zariadenia na očisťovanie vody a iné položky, z ktorých niektoré budú môcť byť vyrábané v domácom hospodárstve. Súčasťou projektu sú ekonomické input-output analýzy, ktoré preukážu celkový vplyv takýchto investícií (na zamestnanosť, výber daní a pod.). Rozhodovanie sa výlučne podľa obstarávacej ceny môže byť mylné, pretože nezohľadňuje časť nákladov, ktoré sa spomínaným spôsobom do rozpočtu vrátia. Súčasťou projektu budú presné kalkulácie umožňujúce rozhodovať sa podľa skutočného, t.j. celkového pozitívneho dopadu na miestne hospodárstvo, verejné rozpočty a život obyvateľov.
  2. Cvičenia domobrancov, oslavy spojené so vstupom a povýšením a pod. budú mať pozitívny vplyv na rozvoj služieb na celom území SR.
  3. Vstupom do neutrality a zodpovednosťou, ktorá je s tým spojená, bude slovenská spoločnosť postavená pred nutnosť zaujímať nezaujaté a múdre postoje na mnohé situácie a problémy pod drobnohľadom celého sveta. Hoci to nebude spočiatku ľahké, v konečnom dôsledku to podporí schopnosti kreatívneho a samostatného uvažovania, schopnosti reagovať na meniace sa podmienky a výzvy, s pozitívnym dopadom na všetky oblasti života. Takým spôsobom naša spoločnosť bude môcť rásť na vlastnej pôde, rozvíjať vlastné jedinečné schopnosti, čo prináša väčšie úspechy ako snaha o kopírovanie cudzích výsledkov.

Kontaktný email je uvedený v záhlaví vpravo.